#TalentyV2FL: Juraj Kuc (FK Humenné)

Vyskúšal si jednu z najlepších akadémii na Slovensku, zahral si aj proti vlastnému bratovi. Reč je o stopérovi FK Humenné Jurajovi Kucovi, ktorý je naším ďalším respondentom v rámci rubriky talentov do 21 rokov hrajúcich v druhej lige.

Rozhodnutie vydať sa v detskom veku na športovú dráhu nebolo pre košického rodáka náročné. „Ku športu ma priviedlo okolie a najmä môj starší brat, s ktorým sme spolu vyrastali, chodili von a hrávali medzi stromami na ulici futbal. Veľmi ma to bavilo, a keďže brat hrával za prípravku vtedajšieho MFK Košice, prihlásili tam rodičia aj mňa. Celkovo sme športovo založená rodina, tak mi bolo predurčené, že aj ja môžem ísť touto cestou,“ vysvetlil Juraj Kuc. 

Moderné poňatie hry v Žiline, veľké skúsenosti z Popradu

Už vo veku 15 rokov sa mladý futbalista rozhodol opustiť domov a namieril si to Žiliny, ktorú mnohí považujú za najlepší slovenský klub v práci s mládežou. „Aj s odstupom času mám na Žilinu pozitívne spomienky. Určite mi toto pôsobenie pomohlo v mojom ďalšom rozvoji. Prvýkrát som bol mimo rodného mesta a bez rodiny, musel som sa adaptovať na nové prostredie aj iný herný štýl. Keď som tam prišiel, videl som, že hráči sú hlavne po technickej stránke na úplne inej úrovni ako zvyšok Slovenska. Bolo vidno, že už od prípraviek sa tam kladie dôraz na prácu s loptou – robili sa s ňou napríklad kondičné cvičenia aj rozcvičky. Tréneri nás viedli ku konštruktívnemu poňatiu hry, aby sme aj ťažké situácie pod tlakom súpera uhrali futbalovo a neodkopávali lopty za tribúny,“ povedal vysoký obranca na margo svojho žilinského pôsobenia.

Po dvoch rokoch pod Dubňom nasledoval presun do Popradu, ktorého dorast práve vtedy postúpil do najvyššej súťaže. Už počas pôsobenia v staršom doraste „orlov“ si Juraj Kuc spoločne s viacerými spoluhráčmi vyskúšal trénovanie s popradským A-tímom, v ktorom vtedy pôsobili viaceré skúsené mená. „Do Popradu som prišiel do staršieho dorastu a po nejakom čase som sa zapojil do tréningového procesu s A-tímom. Bola to moja prvá skúsenosť s mužským futbalom, musím sa poďakovať najmä vtedajším trénerom, ktorí ma vytiahli do áčka a umožnili mi trénovať s niekoľkonásobne vyššou kvalitou a potom aj nazbierať prvé štarty v mužskom futbale. V tom čase pôsobili v Poprade vynikajúci hráči, dalo sa od nich veľa naučiť – napríklad ich návyky pred a po tréningu či počas tréningu riešenia herných situácii,“ spomína 20-ročný futbalista.

V roku 2020 sa popradský klub ocitol vo veľkých finančných problémoch. Na jednej strane to znamenalo odliv prakticky všetkých dovtedajších opôr A-tímu, na druhej množstvo mladých hráčov dostalo v ročníku 2020/2021 šancu zahrať si v seniorskej druhej lige. „Pre klub bola sezóna zdrvujúca, pre nás, mladých, to bol obrovský krok vpred a neoceniteľné skúsenosti. V slovenskom mužskom futbale, okrem výnimiek ako napr. Žilina, nedostávajú mladí hráči takú veľkú šancu, preto som mal obrovské šťastie, že som dostal priestor a vďaka veľkej minutáži som nabral potrebné skúsenosti, resp. sebavedomie. Celkovo mi to pridalo ďalšiu motiváciu pracovať navyše, videl som, na akej úrovni je druhá liga a najlepší hráči z nej. Vytvorili sme výbornú partiu, aj napriek okolnostiam sme sa navzájom motivovali a držali spolu. V tréningoch aj zápasoch sme šli vždy na maximum. Výsledkovo sa nám nedarilo (posledné miesto v tabuľke, pozn. red.), no herne to nebolo až také zlé. Od zápasu k zápasu sme sa zlepšovali, najmä ako jednotlivci,“ tvrdí Kuc, ktorý pridal aj svoj pohľad na náročnosť prechodu do seniorského futbalu. „Je to asi najnáročnejšia časť kariéry, robí sa počas nej najväčšie sito v tom, kto sa presadí a kto sa v živote vydá inou cestou. Najväčší rozdiel oproti dorastu ja osobne vidím vo fyzickej stránke, nasadení a taktickej vyspelosti. Keďže v mužskom futbale sa hrá o peniaze, tlak je oveľa väčší ako v mládežníckych kategóriách, kde by sa malo dbať najmä na rozvoj hráča. Myslím si, že druhá liga je ideálna súťaž na získanie potrebných skúseností pre mladých hráčov a ich ďalšie napredovanie.“

Konkurenčné prostredie ako motivácia

Po vypadnutí Popradu do tretej ligy zamierila väčšina jeho kádra do iných, prevažne druholigových tímov. Juraj Kuc sa dohodol na sezónnom hosťovaní u nováčika z Humenného. V toho tíme prevládajú najmä skúsenejší futbalisti, pravidlo o povinnom štarte slovenského hráča do 21 rokov v základnej zostave spĺňali Zemplínčania najmä cez nasadzovanie Kevina Komára, v závere jesene však dostal viac priestoru aj náš respodent. „Určite musím pracovať na tréningoch aj mimo nich dvakrát viac ako tí, ktorí pravidelne hrávajú, aby som si získal miesto v zostave. Potom to už je na trénerovi, koho si vyberie, ale pre mňa to sú ďalšie cenné skúsenosti. Konkurenčné prostredie ma núti pracovať navyše. Je super mať po svojom boku futbalistov, ktorí už majú niečo odohrané, väčšina z nich hrala v najvyššej súťaži. Určite si z ich rád vezmem čo najviac,“ uvedomuje si kmeňový hráč Popradu, ktorého sme sa opýtali aj na jeho plány po tom, čo mu v lete skončí hosťovanie v Humennom, keďže v jeho materskom klube to na postup z tretej ligy aktuálne nevyzerá. „Som hráčom Popradu, no je pre mňa momentálne nepredstaviteľné, aby som šiel hrať tretiu ligu. Myslím, že by som tým stratil všetky ambície hrať vrcholový futbal v popredných svetových ligách. Aj keď ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy, v Poprade mi bolo super a stále mám veľmi blízko k tomuto mestu. Najbližší môj plán je nazbierať do konca sezóny čo najviac štartov, pomôcť Humennému k čo najvyššiemu umiestneniu a odovzdávať na tréningoch maximum,“ prízvukuje.

Bratovi rád pripomína prehru, snom je Liga majstrov

Ako už bolo spomenuté, futbalistom je aj Jurajov o tri roky starší brat Samuel, ktorý aktuálne pôsobí v poľskej tretej lige. „Máme spolu dobrý vzťah, veľa sa rozprávame o športe – nielen o futbale, ale aj o hokeji, sledujeme spolu NHL. Brat teraz hráva v Poľsku za Stal Rzesów, kde majú nadštandardné podmienky. Porovnávame si prípravy, tréningy a počas voľného obdobia, keď sme obaja doma v Košiciach, spolu chodíme pracovať na odstraňovaní našich nedostatkov. Ešte nikdy sme neboli spoluhráčmi. Keď sme pôsobili v Košiciach, tak som bol v mladších kategóriách, a medzi mužmi sme zatiaľ nepôsobili v rovnakom klube. Hádam to niekedy vyjde,“ dúfa Juraj Kuc, ktorý teda na spoločný štart so svojím bratom ešte len čaká, no už si proti nemu zahral ako súper, a to práve v našej druhej lige. Koncom roku 2020 vyhral vtedy posledný FK Poprad na trávniku favorizovaného FC Košice 1:0. Na domácej strane odohral celý zápas Samuel, na hosťujúcej zas Juraj. „Na tento zápas spomínam celkom často a veľmi rád. V prvom rade preto, že sme v ňom vyhrali proti naozaj silnému súperovi. Vzadu sme udržali nulu, s mojím výkonom som bol tiež nadmieru spokojný. S bratom sme sa na ihrisku stretli len ojedinele, keďže ja som hral stopéra a on ľavého obrancu, no doma ho s tým často podpichujem a pripomínam mu jeho prehru,“ vrátil sa k špecifickému súboju.

Na záver sme sa Juraja Kuca opýtali na jeho ambície smerom do budúcna a futbalové sny. „Mojím cieľom je naďalej tvrdo pracovať a zdokonaľovať sa. Nedávam si dlhodobé ambície, pretože nikdy nevieme, čo sa stane zajtra a nie to o niekoľko mesiacov či rokov. Skôr si určujem krátkodobé méty, aby som spravil ďalší krok na ceste ku môjmu snu. Tým je zahrať si zápas v Lige majstrov,“ uzavrel.

Aktuálne články