#TalentyV2FL: Rohožník ma v lete zachránil, tvrdí Alexander Horvát

V našej pravidelnej rubrike o talentoch do 21 rokov pôsobiacich v slovenských druholigových kluboch sa tentoraz vyberieme do Rohožníka. Mladý futbalista Alexander Horvát nám mimo iného prezradil, akým kurióznym spôsobom sa v minulosti dozvedel o premiérovej nominácii na fortunaligový zápas či to, aké turbulentné momenty zažil počas posledného leta.

„K futbalu ma vo veku asi 6 rokov priviedli rodičia. Asi ako každý futbalista som začínal v rodnom meste, v mojom prípade to sú Piešťany. Pamätám si, že na futbal som veľmi nechcel chodievať, príliš ma to nenapĺňalo. Radšej som si ho zahral na ulici s kamarátmi, kde sme mali bránky zo stromov pred bytovkou,“ vrátil sa Horvát k úplným začiatkom svojej kariéry. 

V Nitre obeta rodičov, nečakaný trnavský posun do A-tímu

Dôležitá zmena prišla v lete roku 2011. Horvát, ktorý mal v tom čase len 10 rokov, prestúpil z Piešťan do FC Nitra. Odlúčenie od rodiny to ale neznamenalo. „Rodičia obetovali svoj čas, každý deň sme cestovali autom na trase Piešťany – Nitra, takže som nemusel opustiť domov. Nitra mala v tom čase jednu z najlepších akadémií na Slovensku, kde boli veľmi dobrí tréneri, ktorí mi určite pomohli tak po futbalovej, ako aj po osobnostnej stránke,“ spomína si mladý záložník na denné dochádzanie do zhruba 50 kilometrov vzdialeného mesta.

V meste pod Zoborom strávil náš respondent štyri roky, následne sa presunul do trnavského Spartaka. V Malom Ríme postupne prechádzal jednotlivými vekovými kategóriami, pričom koncom roka 2018 si ako osemnásťročný starší dorastenec pripísal aj debut vo Fortunalige. „V Trnave som zažil nádherné obdobie, a to od žiakov až po pôsobenie pri mužoch. Spoznal som veľmi veľa ľudí, s ktorými som v kontakte až dodnes. Do prvého mužstva som sa dostal nečakane. Počas dorasteneckého zápasu, mimochodom práve v Nitre, ma tréner cez polčas vystriedal s vysvetlením, že ďalší deň cestujem s prvým mužstvom na zápas do Ružomberka. V tom stretnutí som síce nehral ani minútu, ale o týždeň na to som už naskočil do hry v závere zápasu proti Trenčínu. Bol to skvelý pocit, keď som mal tú česť byť v tíme s hráčmi ako Erik Grendel, Marek Bakoš či mnohými ďalšími kvalitnými futbalistami. Pôsobenie v A-mužstve som si veľmi užíval, sú tam skvelé podmienky. Byť súčasťou Spartaka Trnava je obrovská česť, keďže to je veľký klub. Stretol som tam trénerov a hráčov, ktorí už mali vo futbale čo-to zažité, vždy som sa od nich snažil naučiť niečo nové,“ vyjadril sa na margo obdobia stráveného v Trnave.

Herná prax v druhej lige je viac ako vysedávanie vo Fortunalige

Po dovŕšení dorasteneckého veku hrával Alexander Horvát hlavne za vtedy treťoligovú trnavskú juniorku, vo Fortunalige si pripísal dokopy 6 štartov, všetky z pozície náhradníka. Pred sezónou 2020/2021 zamieril na hosťovanie do Petržalky. Presun do druhej ligy pre neho nebol žiadnym krokom späť, práve naopak. „V druhej lige je veľa kvalitných mužstiev, v ktorých hrajú hráči, ktorí by pokojne mohli nastupovať aj vo Fortunalige. Presne preto si myslím, že pre mladých je lepšie konfrontovať sa s takými futbalistami a zbierať minutáž, ako by mali vo Fotunalige naskakovať na záverečné minúty alebo sedieť na lavičke, či tribúne. To bol aj dôvod môjho odchodu na hosťovanie do Petržalky, s ktorou vtedy Trnava začala spolupracovať. Podľa mňa sa aj potvrdilo, že to bol dobrý krok. Hralo nás tam veľa mladých hráčov, no okolo seba sme mali viacero skúsenejších futbalistov, ktorí nám pomáhali. Navyše, podarilo sa nám uhrať viacero dobrých výsledkov, spomeniem naše ťaženie v Slovnaft Cupe, kde sme vypadli až vo štvrťfinále proti Slovanu,“ prízvukuje 21-ročný futbalista.

V druhej lige pôsobí Horvát doteraz, v lete však opäť menil dres – aktuálne hosťuje z Trnavy v Rohožníku. Priebeh letnej zmeny pôsobiska bol ale zamotanejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Keďže v Trnave mi končila zmluva, Petržalka mi ponúkla, že sa môžem s jej tímom zapojiť do letnej prípravy. Avšak ozval sa mi jeden klub z Fortunaligy, s tým, že môžem prísť na skúšku. Musel som sa teda rozhodnúť a zvolil som možnosť zabojovať o najvyššiu súťaž. Nakoniec to padlo, no následne sa mi naskytla príležitosť ísť hrávať do zahraničia. Všetko bolo pripravené, s daným klubom sme boli dohodnutí na podmienkach, spravil som si aj PCR test, aby som nasledujúci deň mohol odletieť. Lenže nastala situácia, ktorú sme ja ani klub nemohli nijako ovplyvniť. Výsledkom bolo, že zrazu som zostal bez klubu a vôbec som nevedel, čo so mnou bude. Na Slovensku už boli odohrané tri kolá, tímy mali skompletizované súpisky a ja som ani nemal poriadne natrénované. Rohožník o mne vedel, a keď sa dozvedeli, že mi nevyšiel zahraničný prestup, tak sa mi prezident klubu, pán Karšay, ozval, či nechcem prísť do Rohožníka a tým ma zachránil. Neviem si predstaviť, čo by so mnou inak bolo, takže Rohožníku som veľmi vďačný,“ opísal strelec troch tohtosezónnych gólov chaotické momenty spred polroka. 

Aj na základe predošlého vyjadrenia neprekvapuje, že v tíme druholigového nováčika je piešťansky rodák spokojný. „Na Rohožník nemôžem povedať nič zlé. Sú tu skvelí ľudia, ktorí sa na nič nehrajú, každý sa tu snaží byť nápomocný pre toho druhého. V kabíne je výborná partia a myslím si, že to je jeden z dôvodov, prečo sa nám zatiaľ darí,“ tvrdí.

Túžba stabilizovať výkonnosť a zahrať si v zahraničí

Návrat do herného zaťaženia je po tak komplikovanej medzisezónnej príprave, akú zažil Alexander Horvát v lete, dosť náročný, o čom sa presvedčil na vlastnej koži. „Bol to pre mňa veľmi ťažký polrok, v mojich výkonoch som videl určité rezervy. Keďže som sa pripojil ku tímu až po treťom kole, trvalo pár zápasov, kým som sa dal kondične dokopy. Navyše, ku koncu jesennej časti som dostal covid. Určite by som chcel pomôcť mužstvu viac a priblížiť ho k cieľom, ktoré boli stanovené pred sezónou,“ uvedomuje si kmeňový hráč trnavského Spartaka, ktorého sme sa opýtali aj na to, v čom vidí svoje futbalové prednosti a v čom ,naopak, najväčšie rezervy. „Nie som hráčom, ktorý má nejakú jednu viditeľnú silnú stránku, skôr si myslím, že u mňa existuje akýsi balans medzi viacerými vlastnosťami. Najväčšiu rezervu vidím vo výkyvoch formy. Osobne neviem, čím to je, ale rád by som na to prišiel,“ zamyslel sa.

Smerom do budúcnosti sa nechce Alexander Horvát zaťažovať presne vytýčenými ambíciami. „Nejaký konkrétny futbalový sen alebo ciel nemám, ale rád by som si zahral mimo našich hraníc. Hlavne dúfam, že sa mi budú vyhýbať zranenia a futbal ma bude stále napĺňať,“ verí.

Aktuálne články