#TalentyV2FL: Leginus v mládeži fyzicky zaostával, teraz rovesníkov prevyšuje

Vo svojej mládežníckej kariére obliekal dresy Slovanu Bratislava, aj rivala DAC Dunajská Streda. Lukas Leginus zakotvil v seniorskej kategórii presne v strede vzdialenosti medzi týmito dvoma klubmi, v šamorínskom ŠTK a tvrdí: „V Šamoríne sa cítim super, jednoznačným cieľom posun do DAC.“

Od malička futbal „jeho“ svetom 

„Moje futbalové začiatky boli s bratom a kamarátmi z dediny (Veľký Biel, pozn.red.), s ktorými som každý deň hral futbal na ulici. Môj otec bol tréner a trénoval môjho brata od jeho začiatkov a ja som chodil všade s nimi. Občas som sa k nim v rámci hry pripojil, ale bol som rád, aj keď som si len mohol kopať na bránu. Dodnes si pamätám ako ma otec zabudol po bratovom tréningu na ihrisku a odišli domov. Po asi hodine sa po mňa vrátili, ale vôbec som nevnímal, čo sa deje okolo mňa, pretože som bol vo svojom futbalovom svete,“ spomína s úsmevom na začiatky s loptou na nohe, ktoré predurčili jeho ďalšie smerovanie. Už v nezvykle mladom veku začal s organizovaným futbalom, v okresnom Senci, za miestny MŠK. „Mal som päť rokov a hral som s o dva roky staršími chalanmi, pri ktorých som bol jeden rok pod vedením môjho prvého trénera, pána Štelára. Potom ma tak, ako môjho brata začal trénovať otec a viedol ma ďalšie tri roky.“ V deviatich rokoch prišiel prestup do Slovana, kde prešiel kategóriami U10 až U19. „V Slovane som bol deväť rokov, kde som zažil naozaj krásne chvíle. Viedli ma skvelí tréneri a legendy Slovana, ako napríklad Pavol Gostič, Eugen Varga a výborní Attila Illéš, Michal Suchomel a tak isto Vladimír Gála. Každý z nich ma naučil niečo iné. Po kategóriu u-15 to bolo ako žiť futbalový sen vyrastať popri nich. Potom však prišli problémy s rastom ktoré sa so mnou ťahali takmer dva roky a na tie nerád spomínam. Najväčším problémom pre mňa bola výška a váha, pretože chalani v mojom veku boli o hlavu, dve vyšší. Vyrovnal som sa im až v staršom doraste, kde už som však potreboval zmenu,“ prezrádza o svojich mládežníckych peripetiách Lukas Leginus. Tou zmenou bol nečakaný prestup, keď belasý dres vymenil za dres veľkého rivala, dunajskostredského DAC. „Zápasy medzi Slovanom a Dunajskou Stredou mali vždy skvelý náboj už aj v mládežníckych kategóriách a tieto zápasy som si vždy užíval naplno. Futbalový život prináša aj takéto chvíle ako bol môj prestup k rivalovi. S niektorými spoluhráčmi zo Slovana som však v kontakte doteraz. Myslím si však, že môj prestup bol správny krok.“ 

Dunajskostredská záchranná ruka

V drese DAC pookrial a dostal sa dokonca na rozhranie medzi tímom U19 a A tímom. „V Slovane bola šanca posunúť sa do prvého mužstva, dá sa povedať, nereálna. Dunajská Streda mala nielen svetovú úroveň akadémie, ale aj skvelý prístup trénerov k hráčom. Po prechode do DAC som akoby nabral nový dych. Už po pár mesiacoch som dostal aj šancu trénovať s A- mužstvom a dokonca aj absolvovať prípravný zápas. Pod vedením trénera Ladislava Szijjárta a Árpáda Gögha som si znova začal užívať futbal, za čo im veľmi ďakujem.“

Ako „absolvent“ oboch akadémií môže ofenzívny hráč Šamorína porovnávať. Načo dbajú slovanisti a naopak, na čo si potrpia v MOL Akadémii? „Z môjho pohľadu je to neporovnateľné. To zázemie pre mládež, ktorým disponuje Dunajská Streda, s tým sa nestretnete nikde inde na Slovensku. Čo sa týka samotnej výchovy hráčov, nechcem hodnotiť, pretože v Slovane som prešiel všetkými kategóriami a v DAC len jednou, navyše sa už odvtedy veľa veci mohlo zmeniť. No keď sa vrátim do kategórie U15, tak si spomínam, ako sa v mojom ročníku vymenil takmer celý kader a dbalo sa najmä na silu a výšku hráčov. Tam som s mojim vývinom poriadne zaostával a ťažšie sa mi presadzovalo. V Dunajskej Strede momentálne vidím ako individuálne pristupujú ku každému hráčovi a dbajú na základy futbalu a rozvíjanie technických, taktických a všetkých vecí, ktorými hráča pripravujú na mužský futbal.“

Hoci má v životopise významné futbalové adresy, v mládežníckych kategóriách nezaujal natoľko, aby sa dostal do niektorej z mládežníckych reprezentácií. Paradoxne, až v tej poslednej, do 21 rokov, si vyslúžil vôbec prvé nominácie. Do širších reprezentačných zoznamov ho v uplynulom roku viackrát zaradil tréner Kentoš. „Ako som spomínal, medzi 15tkou a 18tkou bol mojim problémom vzrast a sila. Stále som však vedel, že musím byť trpezlivý, pracovať naplno a môj čas príde. Poznám viacero hráčov, ktorí prešli skoro všetkými kategóriami, ale do najstaršej sa už nedostali, pretože sme ich takí, ako ja fyzicky dobehli. Niektorí z nich už ani nehrajú futbal. V kategórii U21 je to už o niečom inom ako v tých pätnástich rokoch, v tomto veku sú hráči už na rovnakej úrovni vyspelosti. Bol som šťastný, keď si ma pán tréner Kentoš vybral do širšej nominácie, ale bral som to ako motiváciu k ďalšej robote.“

Šamorín. DAC. Európa. In that order.

Tú momentálne už tretiu sezónu odvádza v drese ŠTK Šamorín, kde ale nie je na hosťovaní či striedavých štartoch. Ako kmeňový hráč šamorínskeho tímu však jedným okom môže poškuľovať po Fortuna lige. Príkladom mu ide množstvo bývalých spoluhráčov, ktorí sa, buď presadili v drese DAC, alebo zakotvili v iných mužstvách najvyššej súťaže.

„Som veľmi rad, že som sa rozhodol pre Šamorín, pretože v klube sa cítim super a takisto cítim podporu klubu, za čo som mu veľmi vďačný. Projekt s DACom vnímam ako veľkú možnosť, pretože máme skvelé podmienky na napredovanie a pre mňa, ako mladého hráča, to je skvelá skúsenosť, navyše mame blízko k A-mužstvu Dunajskej Stredy. Zároveň však aj ďaleko, pretože nie je ľahké sa predrať do nabitého kádra DAC. Máme však za sebou viacero príkladov, že s tvrdou robotou a dobrými výkonmi sa tam dá dostať.“

Každá minca má však dve strany a aj na spoluprácu ŠTK s DAC sa dá pozrieť aj z toho pohľadu, že kmeňoví hráči ŠTK predsa len občas „musia“ uvoľniť miesto hráčom DAC na striedavých štartoch. Ako vnímajú v kabíne druholigistu, keď príde hráč, ktorý im prakticky „zaberie miesto“? „Pre mladého hráča je samozrejme veľmi doležité odohrať čo najviac, pretože každým zápasom získavam nové skúsenosti. Ale beriem to ako fakt a lkeď príde hráč z DACu na môj post a dostane prednosť, beriem to ako výzvu dokázať po naskočení do hry, že som lepší.“

To, že čoraz viac presviedča o tom, že „je lepší“ dokazuje aj rastúci trend v počte odohratých minút v súťažných zápasoch ŠTK. V minulej sezóne absolvoval 970, v tej aktuálnej už 1470, hoci máme za sebou len čosi viac ako polovicu sezóny. Dokonca pridal aj šesť gólov a atakuje pozíciu najlepšieho strelca tímu.

„Do každej sezóny vstupujem s tým, že idem zbierať nové skúsenosti a posúvať sa k lepším výkonom od zápasu k zápasu. Od môjho začiatku v druhej lige určite cítim na sebe progres, ktorý potvrdzujú aj čísla z tejto sezóny, ale nikdy sa neuspokojujem a vždy budem od seba chcieť viac a viac. Z hľadiska tímu hodnotím sezónu dobre, mali sme dobré, ale aj slabšie zápasy. Myslím si však, že prevládali tie dobré,“ zhodnotil aktuálnu sezónu 21-ročný útočník či krídelník, u ktorého z pomerne vydarenej polsezóny výrazne „vyskočil“ jeden zápas. Ten pohárový proti Spišskej Belej, v ktorom siedmimi strelenými gólmi stanovil nový rekord slovenskej pohárovej súťaže. „Jasné, som veľmi rád, že sa mi také niečo podarilo. Ten zápas som si užil a ani mi cez zápas nenapadlo, že by som mohol prekonať nejaký rekord. Jednoducho som si ho užíval a v podstate si ma góly hľadali samé. Po zápase mi chalani a tréneri gratulovali, bol som označovaný v príspevkoch na Instagrame a vyšlo aj par článkov, čo potešilo, ale vedel som, že musím ostať rovnaký, nohami na zemi a sebakritický.“

Zvýšená pozornosť a klubová filozofia Šamorínčanov, ktorí si za cieľ dávajú posun hráčov do vyšších súťaží, predsa len priniesli otázku, či už v tomto prestupovom období nie je pre Lukasa Leginusa správny čas na prestup. Ten v tom má však jasno. „Ponuky boli, ale mám ešte rok a pol platnú zmluvu a rozbehnutú sezónu, v ktorej chceme niečo dosiahnuť. Môj najbližší ciel je hrávať a podávať čo najlepšie výkony pre klub,“ odsunul špekulácie na neskôr. Keď však to „neskôr“ príde, pomýšľa v prvom rade na prirodzený posun v rámci projektu s DAC alebo sa vidí ďalej v zahraničí? „V tých dlhodobejších plánoch u mňa figuruje určite hrávať prvú ligu, či to bude na Slovensku, alebo v zahraničí. Ako každý chalan, aj ja odmalička snívam, že si raz zahrám jednu z najprestížnejších líg v Európe. Je to ale veľmi ďaleká budúcnosť. Momentálne mám v hlave motiváciu dostať sa do kádra DAC. V živote je možné všetko. Treba snívať, veriť a hlavne makať,“ uzavrel Lukas Leginus.

Aktuálne články