#TalentyV2FL: Mário Hollý (MFK Skalica)

MFK Skalica dáva v posledných rokoch výraznejší priestor mladým hráčom. Jedným z nich je aj 21-ročný Mário Hollý, ktorý bol naším ďalším respondentom v rubrike o mladých talentoch na druholigových trávnikoch.

„S futbalom som začínal na Záhorí, konkrétne v dedinke Kopčany. K tomuto športu ma priviedol môj otec, už ako malý chlapec som s ním chodieval na ihrisko, keďže on sám v Kopčanoch hrával. Nikdy v živote mu nezabudnem ten čas a úsilie, ktoré do mňa vkladal. V prípravke som odišiel do českých Vacenovíc (obec vzdialená približne 15 km od Skalice, pozn.red.), čo bol podľa môjho názoru v tej dobe krok vpred, keďže týždeň čo týždeň tam prebiehali rôzne turnaje, či už v lete, alebo aj v zime,“ začal svoje rozprávanie nádejný skalický futbalista.  

V roku 2012 nasledoval presun do Senice, ktorý bol z viacerých dôvodov výborným krokom. „V tom čase mala Senica najlepšiu akadémiu a zázemie na Slovensku. Prišiel som ako chalan z dediny, všetko bolo rýchlejšie a ťažšie, ale postupom času som sa s tým dokázal vyrovnať. Pamätám si na pána trénera Rudolfa Bíleho, ktorý ma tam trénoval prvé 3 roky, pričom vďaka jeho prístupu bolo všetko o niečo ľahšie. Prechod do Senice bol tým najlepším rozhodnutím, aké som mohol spraviť, čo sa neskôr aj potvrdilo. Boli to moje najkrajšie roky mládežníckom futbale,“ spomína si Hollý, ktorý pred začiatkom sezóny 2016/2017 zamieril do ďalšieho záhoráckeho mesta – Skalice, kde pôsobí doteraz. „Do Skalice som sa presunul hlavne kvôli strednej škole, ale malo to viac dôvodov. Tým najdôležitejším bola asi zmena trénerov v senickej akadémii,“ vysvetlil.

Debut v základe ako z ríše snov, každý zápas je veľkou skúsenosťou

Pri prechode z dorasteneckého do mužského futbalu je potrebná trpezlivosť. Mário Hollý naskakoval do zápasov druhej ligy spočiatku v pozícii náhradníka, v sezóne 2018/2019 si na svoje konto pripísal 127 druholigových minút. „Veľmi som sa tešil, keď som ako dorastenec mohol ísť trénovať s prvým tímom. Keď som prešiel do skalického A-mužstva, tak to bolo veľmi náročné, väčšinou som sedel na lavičke a niekedy ani tam nie. Chodil som však hrávať do vtedy treťoligového Rohožníka, ktorý bol v tom čase našou farmou, a to mi veľmi pomohlo pri prechode do mužského futbalu. Postupom času sa skalický káder začal obmieňať a dostal som šancu,“ priznáva mladý záložník, ktorému sa viažu pekné spomienky k prvému druholigovému štartu v základnej zostave Skalice. „Hrali sme proti B-tímu bratislavského Slovana, skončilo to našou výhrou 3:1. V prvom polčase som dal gól hlavou, čo sa mi nikdy predtým nepodarilo. Následne som si zlomil kostičku na chodidle, nakoniec z toho bola únavová zlomenina. Napriek tomu som ale chcel dohrať zápas a v druhom polčase som stihol pridať asistenciu,“ zalovil v pamäti.

Od letného dohrávania prerušenej sezóny 2019/2020 sa Mário Hollý stal stabilnou súčasťou základnej jedenástky Skalice. Podobne ako predošlí respondenti, aj on si pochvaľuje možnosť hrávať pravidelne v súťaži, ktorá je pre mladých hráčov výbornou futbalovou školou. „Druhá liga je každým rokom lepšia a vyrovnanejšia. Pre hráčov v mojom veku, ale aj mladších je výborné, že majú šancu získavať v každom jednom zápase skúsenosti, a časom sa napríklad môžu prepracovať aj vyššie,“ myslí si talentovaný mladík.

Nepríjemné problémy už pominuli, výpadok ešte pociťuje

V prebiehajúcej sezóne sa meno Mária Hollého objavilo na skalickej súpiske až v zápase 13.kola proti Bardejovu, na ihrisko prvýkrát vybehol o týždeň neskôr proti juniorke Slovana. „Od doktora som dostal zákaz športovať. Riešil som nepríjemne veci ohľadom srdca. Našťastie všetky vyšetrenia dopadli výborne a s futbalom môžem pokračovať ďalej. Aktuálne som už v plnej záťaži, a hoci cítim ten väčší výpadok, verím, že čoskoro bude všetko tak ako predtým,“ objasnil peripetie z prebiehajúcej sezóny Hollý, ktorý by sa chcel zlepšiť najmä v hre vo vzduchu. „Myslím si, že moje najsilnejšie stránky spočívajú v rýchlosti a vo vedení lopty, ale detailnejšie hodnotenie nechám na kompetentných, stále je na čom pracovať. Najväčšie rezervy určite vidím v hlavičkovaní,“ tvrdí.

Celá doterajšia kariéra Mária Hollého je spätá so Záhorím, naskytá sa tak otázka, kedy a či plánuje opustiť domovský región. „Zatiaľ som mimo domova nebol. Určite by som sa chcel časom posunúť a vyskúšať niečo nové, ale momentálne som rád, že som v Skalici. Čo bude nasledovať v budúcnosti, uvidíme,“ uzavrel.

Aktuálne články