Manažér FK Humenné Martin Rada: Hospodárime tak, aby neostala čistá kasa

O finančnom fungovaní klubu, plánoch do budúcna, ale aj dôvodoch úspešného vstupu FK Humenné do druholigového zápolenia, sme sa rozprávali s manažérom klubu, Martinom Radom.

V zime ste prebrali funkciu manažéra FK Humenné. Ako po vyše troch mesiacoch vo funkcii, kedy ste sa už zrejme stihli zorientovať, hodnotíte nastavenie klubu v rámci druholigovej súťaže? 

Aby som to uviedol na pravú mieru, ja som pri klube už dlhšie, ale pomáhať v rôznych veciach nie je to isté, ako práca manažéra. Funkciu som prebral po Vladovi Vasilenkovi, ktorý ju vykonával popri civilnom zamestnaní, čo nebolo jednoduché. Snažil som sa ho úprimne presvedčiť, aby to ešte potiahol, nakoniec som tú funkciu vzal, s pokorou, ale úprimne. Mal som aj isté obavy, predsa len som pri práci s Vladom videl, čo všetko táto funkcia obnáša. Môj predchodca urobil veľký kus roboty, najmä pri prechode z tretej do druhej ligy, ktorý nebol vôbec jednoduchý. Predsa len, druhá liga je už profesionálna súťaž, ktorá vyžaduje splnenie množstva požiadaviek, či už v rámci licencie, schválenie ihriska, infraštruktúry a iných vecí, odohrávajúcich sa mimo ihriska. Myslím si, ale, že sme to zvládli, ako herne, tak aj organizačne.

Prakticky celú druhú ligu Humenné na začiatku sezóny prekvapilo, a to najmä tým, ako rýchlo sa dokázalo ako nováčik presadiť v druhej lige. Je ale niečo, čo v klube prekvapilo vás?

To, že sme príjemným prekvapením zrejme pre celú futbalovú verejnosť, je naozaj príjemné, aj keď už pred nástupom do druhej ligy, som aj vzhľadom na káder, v ktorom je mnoho ligových hráčov, vedel, že budeme určite plávať v pokojných vodách, bez obavy z vypadnutia. Ale to, že v jeseni budeme dokonca pár kôl na čele druhej ligy a dokonca viacerým favoritom na postup zoberieme body, bolo príjemným prekvapením aj pre mňa.

Postup z tretej do druhej ligy je tou hranicou medzi amatérskym, resp.poloprofesionálnym a profesionálnym futbalom. V prvej časti sezóny sa hovorilo o tom, že v tíme je viacero hráčov, ktorí popri futbale pracujú, prisľúbená ale bola podľa našich informácií pomoc mesta. Aká je situácia v klube v rámci podmienok pre hráčov dnes?

Dnes máme ešte v kádri dvoch hráčov, ktorí hrajú futbal aj pracujú, no pracujú v štruktúrach mesta čiže ich tréningový proces je taký istý, ako u všetkých ostatných hráčov.Čo sa týka zabezpečenia hráčov a fungovania klubu v tomto máme úplne jasne nastavené pravidlá. Jednoducho rozpočet musí byť taký, aby vždy ostali požadované financie do ďalšieho roku a v žiadnom prípade neostala, ako sa povie, čistá kasa. Na tom všetkom má zásluhu predovšetkým náš predseda správnej rady Oskar Balogač, a to už je trošku iný ekonóm.

Skúste nám priblížiť, ako funguje klub v rámci zabezpečovania rozpočtu - aká výrazná je pomoc mesta a koľko dokážu do rozpočtu prispieť marketingové a reklamné aktivity klubu?

Aj keď sme v podstate mestský klub, tak sponzori plnia viac ako 60 % rozpočtu. Verím však, že sa nájdu v meste peniaze na to, aby mestský klub fungoval spolovice za podpory mesta a polovica by ostala na pleciach klubu v rámci marketingových aktivít. Z môjho pohľadu by to nejak takto malo fungovať, keďže FK Humenné nie je klub v súkromnom vlastníctve.

S akou víziou ste vstupovali do klubu? Aké ciele v rámci filozofie klubu by ste chceli napĺňať?

Chceme byť aj naďalej prínosom pre druhú ligu. Hrať o popredné miesta a prinášať ľuďom našim futbalom radosť.

Od začiatku sezóny patríte k mužstvám s najnižším počtom zahraničných hráčov. Dá sa hrať druhá liga len s vlastnými odchovancami, prípadne len s hráčmi z toho blízkeho okolia?

Na jeseň bol v kádri jeden hráč zo zahraničia, Srb Marko Milunović, teraz v zime odišiel a prišli Čech Dušan Pinc, Srb Stefan Veličković a Kórejčan Hwanyoung Song. V našich podmienkach sa kvalitná súťaž, už vôbec nie druhá liga, nedá hrať s odchovancami. Jednak naša devätnástka hrá druhú dorasteneckú ligu. Už len samotný prechod od mládeže k mužom je veľmi ťažký, o to viac, ak prechádzate z druhej dorasteneckej do profesionálnej druhej ligy. Napriek tomu, pár hráčov z 19-tky s nami trénuje a Samuel Šuľák je aj súčasťou kádra mužov. Zďaleka to však nie je celý káder. Aj preto musíme siahať po hráčoch aj z iných regiónov či dokonca zahraničných.

Medzi najväčšie opory tímu patrí brankár Slávik, ktorý je na hosťovaní práve z Michaloviec len do leta, Erik Streňo, Martin Luberda či Viktor Maťaš majú po tridsiatke. Vidíte v kádri, prípadne v mládeži hráčov, ktorí by ich postupne mali nahradiť?

Samozrejme, sme si vedomí, že v mužstve máme veľa tridsiatnikov, a časom určite budeme musieť omladiť káder, zohnať adekvátne náhrady a zabudovať do mužstva mladých chlapcov. Ale sila tohto kádra a to, prečo dosahujeme výsledky, nie je v nejakých drahých posilách či individuálnych hviezdach, ale v tom, že v šatni obrovsky funguje chémia. Myslím si, že časom prirodzene príde k zmene úloh, mladší preberú rolu lídrov, aj keď starší odídu.

V prvej polovici sezóny sa veľa popísalo o úspechu Humenného, ako nováčika. Vy ste pred jarou avizovali, že nemáte konkrétne ciele na jeseň, ani ambície sa pokúsiť pobiť o postup. Ale z pohľadu ďalších sezón, aké sú ambície klubu? Je v dlhodobej vízii návrat Humenného do najvyššej súťaže?

Úprimne v tejto dobe o niečom takom neuvažujeme. Skôr chceme hrať pekný futbal, hrať o špicu druhej ligy a prinášať ľudom radosť. Predsa len, na prvú ligu je potrebné spĺňať prísne podmienky, mať štadión s kapacitou 4500 miest, vyhrievaný trávnik, umelé osvetlenie a tak ďalej. Keď to spočítate, hovoríme možno o investícii okolo 1,4 možno 1,5 milióna. No všetko je možné, časom uvidíme, teraz žijeme pre prítomnosť a v nej chceme hrať dôstojný futbal, potešiť divákov a stále sa držať v horných priečkach tabuľky.

Aj tento rozhovor je súčasťou propagácie Zápasu mesiaca, ktorý v sobotu odohráte proti Trebišovu na jeho pôde. Ako vnímate svojho rivala z regiónu a čo od tohto zápasu môžu fanúšikovia očakávať?

V Trebišove mám veľa kamarátov, či už ide o Martina Čižmára, s ktorým nás spája priateľstvo dávno aj mimo futbalu, v zime tam prestupoval Rolo Černák. Sme susedia, tých prepojení je tam viac. V poslednej dobe nám to s Trebišovom ide, či už v príprave, ale aj na jeseň, keď sme v prvom vzájomnom stretnutí vyhrali 3:0. Verím, že v sobotu sa odohrá kvalitné susedské derby bez zranenia a po zápase si všetci podáme ruky. Predsa len šport ma spájať, nie rozdeľovať ľudí.

Aktuálne články