Patrik Le Giang: Verím, že sa čoskoro dostaneme na priečky, na ktoré patríme

Dlhoročný legionár medzi tromi žrďami v lete riešil ponuky zo zahraničia. “Na to, aby som opustil Pohronie, by musela prísť taká, ktorá mi dá zmysel ako celok,” hovorí Patrik Le Giang.

Aktuálne patrí medzi najvýraznejšie postavy súťaže, a to nielen v bráne, kde sa v tejto sezóne predstavujú mená ako Kira, Bréda či Petráš. Patrik Le Giang má na konte takmer stovku odchytaných zápasov v českej a slovenskej najvyššej súťaži a dlhé roky bol členom slovenských mládežníckych reprezentácií. Okrem svojho pôsobenia na ihrisku, púta pozornosť aj mimo neho. Svojimi aktivitami sa snaží byť vzorom pre iných ľudí a jeho charitatívne činnosti neušli pozornosti svetovej hráčskej organizácii FIFPRO, ktorá mu v roku 2021 udelila ocenenie  Merit Award v kategórii Player Impact za významný spoločenský prínos.  

Keď v zime prichádzal do FK Pohronie, hovorilo sa o krátkodobej vzájomnej výpomoci, s cieľom zachrániť klub zo Žiaru nad Hronom v najvyššej súťaži a z pohľadu brankára, ktorý roky v zahraničí dokazoval svoje kvality, ostať v zápasovej vyťaženosti po jeho predčasnom konci v Bohemians Praha. Záchrana sa nepodarila, ale 29-ročný gólman v FK Pohronie ostal aj na začiatku druholigovej sezóny, hoci vedenie klubu avizovalo, že to nemusí byť konečný stav.

“S klubom sme sa dohodli na spolupráci, ale do zmluvy sme vložili klauzulu, podľa ktorej by som mohol pôsobenie v Pohroní ukončiť, ak by prišla zaujímavá ponuka zo zahraničia,” vysvetľuje Patrik Le Giang. V rozbehnutej sezóne však ešte stále figuruje v kádri Petra Léranta, hoci v predošlých dvoch zápasoch medzi tromi žrďami FK Pohronie nestál. “Deň pred zápasom so Šamorínom som mal na tréningu úraz, po ktorom röntgen ukázal dva zlomené prsty, takže musím chvíľu pauzovať. Po zranení som bol za pánom doktorom Malovičom, ktorého poznám ešte z reprezentačného pôsobenia a ktorému ako odborníkovi dôverujem, aby som nič nepodcenil. Musím vydržať do kontrolného röntgenu a až po ňom budem môcť postupne ruku zaťažovať. Neviem, na ako dlho budem mimo hry, ide predsa len o zlomeninu, takže nechcem nič uponáhľať. Zároveň robíme maximum pre môj návrat medzi tri žrde!,” prezradil samotný brankár. Koniec prestupového obdobia sa blíži a zranenie môže skomplikovať prípadný záujem ďalších klubov, preto sa prirodzene vynára otázka, či aktuálny výpadok definitívne znamená, že Patrik Le Giang odchytá po návrate na trávniky jeseň v drese FK Pohronie.

“Moje zranenie nie je tak vážne, že by som bol teraz pol roka alebo rok mimo hry, preto si nemyslím, že by to malo zohrávať nejakú výraznú rolu. Mal som už nejaké ponuky zo zahraničia aj v lete, ale aj pre mňa by by to celé muselo dávať zmysel, aby som odišiel od rozrobenej roboty. Máme s Pohroním  dohodu, za ktorú som klubu vďačný,, že v prípade zaujímavej ponuky by sme rozviazali zmluvu, čo mi dáva viac možností ako do konca prestupového obdobia, zároveň si však uvedomujem, že postupujúcou sezónou bude čoraz menej klubov riešiť prípadné posily. Ja to ale nechcem siliť, v hre je viacero možností, aj to, že potenciálne ostanem do zimy v Pohroní, veď s tým som tú zmluvu podpisoval. Všetko má svoj dôvod, aj toto zranenie je možno znamením, že sa potrebujem dať dokopy a potom zo seba vydať maximum.” 

Hoci po vypadnutí z Fortuna ligy pasovali fanúšikovia FK Pohronie na boj o vrchné priečky a prípadný boj o rýchly návrat do najvyššej súťaže, výsledky z úvodu sezóny ich zatiaľ netešia. Jedna výhra a päť bodov z úvodných šiestich kôl sa na konte Pohronia máli, hoci herne určite nepatrili na aktuálne 14. miesto. “Tí, ktorí sledujú dianie v našom klube, vedia, že nás hneď od úvodu trápia zranenia. Nie som to len ja, je to viacero skúsených hráčov, päť-šesť chlapcov zo základnej zostavy, ktorí majú byť ťahúňmi mužstva a ktorí majú skúsenosťami pomôcť mladým hráčom v tíme, ktorých je po letnej prestavbe kádra viacero. Ani raz od začiatku sezóny sme nemali kompletný káder, na druhej strane, nechceme sa na to vyhovárať, v tíme máme ďalších hráčov, ktorí dostali príležitosť ukázať svoj potenciál a myslím si, že ukázali kvalitu. Aj v tom predošlom zápase v Petržalke sme odohrali dobrý zápas, keby v polčase bolo 1:4, tak to nikoho neprekvapí, napriek tomu sme zo zápasu nezobrali ani bod. Sme len na začiatku a verím, že sa dokážeme čoskoro prepracovať oveľa vyššie v tabuľke.”

Druholigová súťaž je tento rok ešte vyrovnanejšia ako po minulé roky, veď po 6.kole už majú všetci 16 účastníci minimálne jednu výhru na konte, nikto v druholigovom pelotóne nie je bez prehry a prvého od posledného delí len 10 bodov. Zaujímal nás preto názor Patrika Le Gianga, ako dlhoročného legionára, ktorý v 2FL chytal naposledy pred šiestimi rokmi, na jej charakteristiky a aktuálnu úroveň. “Ťažko sa mi hodnotí, pretože som na Slovensku dlho nepôsobil, teraz sme len na začiatku sezóny, ale je badať, že je to skôr súbojová súťaž, fyzicky náročná, čo prirodzene vyhovuje viac skúsenejším tímom ako mladým, ktorí chcú hrať futbal, byť na lopte. Ja ako brankár mám v podstate takú istú úlohu, či hrám v prvej, alebo druhej lige, preto sa mi ťažko porovnáva.  Samozrejme rozdiely tam sú, či už v individuálnej kvalite hráčov, alebo celkového záujmu ľudí a médíí. Ale minimálne v rámci súbojovosti a tvrdosti je miestami hrať druhú ligu ťažšie ako prvú,” zhodnotil rodák z Lučenca.

Ako minuloročného účastníka najvyššej súťaže, verejnosť pred sezónou prirodzene Pohronie pasovala medzi favoritov na postup. Vedenie klubu bolo vo vyjadreniach opatrnejšie, najmä po prestavbe, ktorou tím Petra Léranta prešiel. Po pätine súťaže je však 14.miesto hlboko pod očakávaniami fanúšikov, otázkou preto je, či kabína dostala od vedenia klubu signál nespokojnosti s výsledkami tímu. “V prvom rade sme nespokojní sami so sebou. Som typ človeka, ktorý začína od seba a myslím si, že keď každý z nás vydá zo seba maximum a aspoň sa priblíži ku svojmu potenciálu, tak sa tá kvalita prejaviť musí, pretože ten potenciál tam nesporne je! Nikoho samozrejme neteší, že sa nám nedarí vyhrávať, ale nedá sa povedať, že by boli v klube nejaké tlaky alebo tresty za umiestnenie. Ako som spomenul, herne to vyzerá dobre, verím, že sa príchodom kľúčových hráčov po zranení zlepšia aj výsledky a my začneme stúpať na priečky, na ktoré patríme,” dodal Patrik Le Giang, ktorý do veľkého futbalu vstupoval ako hráč MŠK Žilina, teda súpera, na ktorého jeho FK Pohronie narazí v ďalšom kole. Prvýkrát tak mohol chytať proti svojmu niekdajšiemu tímu, prišlo však spomínané zranenie. “Je to zvláštne, ale keď teraz nad tým prezmýšľam, tak som ešte proti Žiline nehral, nejak sa mi tie zápasy vyhýbajú. Po návrate z Česka som vo Fortuna lige proti nim už nestihol nastúpiť, keďže sme hrali v inej skupine, teraz zase nič. Ale teším sa, že sa stretnem s ľuďmi z klubu, ktorý mi dal veľmi veľa a ktorý navždy ostane mojou srdcovkou. Pokiaľ viem, stále v Béčku trénuje Vladimír Veselý, takže aspoň takto sa s nimi opäť stretnem. Na ihrisku je to ale iné, tam už nepociťujem, že by to bol nejaký špeciálny zápas, beriem to ako profesionál,” prezrádza na margo významu zápasu z jeho osobného pohľadu.

Špeciálny náboj ale duel 7.kola predsa len bude mať. Hoci oba tímy hrajú ofenzívny futbal a druholigovej scéne ponúkajú množstvo nádejných futbalistov, ich aktuálna 14.,resp.15. priečka v tabuľke velí zabudnúť na ľúbivý futbal na úkor pragmatickosti. “Jednoznačne pôjdeme zajtra za víťazstvom. Futbal sa hrá na góly a body a my tie body potrebujeme ako soľ,” uzavrel Patrik Le Giang, brankár FK Pohronie.

Aktuálne články