#TalentyV2FL: Po návrate domov zbiera druholigové skúsenosti, cieľom aj blížiace sa majstrovstvá sveta

Klub FK Pohronie v lete avizoval zmenu klubovej filozofie, založenú na návrate ku koreňom. Do A-tímu sa dostalo niekoľko mladých hráčov, vrátane tých, ktorí sa vrátili z dorasteneckých mužstiev iných klubov. To je aj prípad Samuela Urgelu, nášho ďalšieho respondenta v rubrike druholigových talentov.

Samuel Urgela nie je prvým členom svojej rodiny, ktorý okúsil profesionálny futbal. „K futbalu ma priviedol môj otec, ktorý bol profesionálnym hráčom, chodieval som sa pozerať na jeho zápasy. Odmalička ma to ťahalo k tomuto športu a vždy, keď som mohol, ma otec brával na svoje tréningy. Keď som mal 6 rokov, tak som začal hrávať za klub v Žiari nad Hronom. Vždy ma v tom podporovala a fandila celá moja rodina,“ vysvetľuje 19-ročný futbalista. 

Mládežnícke roky v silných akadémiách, oslovila ho nová filozofia Pohronia

V Žiari nad Hronom ale Urgela dlho nepobudol, už ako 14-ročný si to totiž namieril do poprednej slovenskej akadémie – do klubu MŠK Žilina. „Na pôsobenie v Žiline mám veľmi pekné spomienky. V kategórii U15 sme skončili tretí na majstrovstvách Slovenska a o rok neskôr sme v kategórii U16 vyhrali prvú ligu a stali sa majstrami. Toto boli pre mňa chvíle, na ktoré určite nikdy nezabudnem. Trénovali ma tam výborní tréneri, napríklad Slavomír Konečný, Ivan Belák alebo Vladimír Labant. Všetci ma veľa naučili a od každého jedného z nich som si veľa zobral. Žilina mi vytvorila výborné podmienky pre môj ďalší futbalový a osobnostný rozvoj, preto som veľmi rád, že som mohol pôsobiť práve v tomto klube,“ zaspomínal si náš respondent na 3 a pol roka trvajúcu zastávku pod Dubňom.

Na začiatku roku 2021 výrazne obmedzovala mládežnícky futbal pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace prísne opatrenia. Mládežnícke súťaže mali dlhší čas súťažnú stopku, značne komplikovaný bol aj tréningový proces. Práve v tom čase ale Samuel Urgela zmenil dres a odišiel do Podbrezovej – najprv na polročné hosťovanie, ktoré sa následne zmenilo na prestup. „Do Podbrezovej som odišiel s ambíciou skúsiť ešte v dorasteneckom veku zabojovať o miesto v A-tíme a nakuknúť do mužského futbalu. Nebolo to však jednoduché, Podbrezová hrala o návrat do najvyššej súťaže, v prvom mužstve bola veľká konkurencia. Napokon som v Podbrezovej odohral svoju poslednú dorasteneckú sezónu – v kategórii U19, občas som si zatrénoval aj v prvom tíme, resp. nastúpil som zaň v niekoľkých prípravných zápasoch. Bola to pre mňa ďalšia skúsenosť,“ obzrel sa Urgela za pôsobením na Horehroní.

Dovŕšenie dorasteneckého veku Samuela Urgelu a už spomínaná snaha jeho prvotného klubu FK Pohronie o výraznejšie zapájanie mladých a domácich hráčov do prvého tímu mali za následok, že ako ideálna možnosť sa pre obe strany javil hráčov návrat domov do Žiaru nad Hronom. „Pohronie ma oslovilo najmä tým, že chceli postaviť mužstvo na mladých hráčoch a na futbalistoch z okolia. Vnímal som to ako dobrú príležitosť hrávať mužský futbal. Som rád, že som dostal na jeseň toľko príležitostí a že som mohol pravidelne nastupovať v ťažkých zápasoch. Určite mi to veľmi pomohlo,“ potvrdil talentovaný záložník, ktorý sa svojej prvej šance v seniorskom futbale chytil s plnou vervou – na jeseň nastúpil do každého zápasu Pohronia v druhej lige, pričom vo väčšine z nich sme ho mohli nájsť v základnej zostave. Aký dojem na neho urobila úroveň súťaže? „Prekvapilo ma hlavne to, že v druhej lige nebol ani jeden ľahký zápas. Súťaž má dobrú úroveň, všetky mužstvá majú vo svojich radoch viacero kvalitných a skúsených hráčov. Vyhrať môže naozaj každý s každým,“ myslí si Urgela.

Otec ho netrénuje prvýkrát, dodatočne spolu pozerajú zápasy

Pôsobenie v Pohroní má pre Samuela Urgelu zaujímavý nádych v tom, že v realizačnom tíme – v pozícii asistenta – figuruje jeho otec Rastislav (v čase písania článku bol po konci Jána Kameníka dočasne poverený vedením tímu, pozn. red.). „Môj otec ma netrénuje prvýkrát, trénoval ma už pri mojich začiatkoch v Žiari nad Hronom a neskôr aj chvíľu v Podbrezovej, takže som si na to už aj zvykol. Vychádzame spolu dobre, aj keď je to veľmi špecifické, že je to stále aj otec a zároveň aj tréner. Samozrejme, že je na mňa prísnejší, ale chce pre mňa stále len to dobré a vždy sa mi snaží poradiť, aby som sa zlepšoval, za čo som rád. Nie raz sme spolu pozerali záznam z celého zápasu a ukazovali sme si všetky situácie – či už boli dobré, alebo zlé, vždy sme riešili, ako sa dali vyriešiť lepšie,“ vyjadril sa k svojmu futbalovému fungovaniu s otcom hráč, ktorý si na svojej pozícii v strede poľa musel po prechode do mužskej druhej ligy zvyknúť na zvýšený dôraz od protihráčov, ako aj kratší čas na realizáciu svojich myšlienok na ihrisku. „Myslím si, že každým jedným zápasom to bolo lepšie a že som si pomerne rýchlo zvykol na to, že nemám toľko času na prácu s loptou, ako som mal v doraste a že súbojovosť je o dosť vyššia. Otec na mňa tlačil v každom jednom zápase a tréningu, aby som hral rýchlo, pretože v zápase nebudem mať nikdy veľa času a priestoru. To mi tiež veľmi pomáha k rýchlejšej adaptácii v mužskom futbale,“ prízvukuje futbalista, na ktorého pohronskom drese možno najčastejšie vidieť číslo 19.

Ako sme už naznačila, herná vyťaženosť Samuela Urgelu bola počas jesennej časti na vysokej úrovni. Čo sa týka tímového hľadiska, názory na jesennú časť v podaní Pohronia sa rôznia – na jednej strane treba hovoriť o častých výsledkových výkyvoch mužstva, na druhej, na tretiu priečku stráca momentálne ôsmy tím tabuľky len tri body. „ Z individuálneho pohľadu som s jeseňou vcelku spokojný, ale stále sú tam rezervy a veci, ktoré potrebujem a chcem zlepšovať. Verím, že jarná časť bude z môjho pohľadu ešte lepšia a že sa mi podarí streliť nejaké góly, prípadne získať nejaké asistencie. Čo sa týka tímu, určite sme mohli získať viac bodov, viacero nevyhratých zápasov sme mohli dotiahnuť do úspešného konca. V klube však veríme, že na jar to bude lepšie a že dobrou hrou a výsledkami sa môžeme v tabuľke posunúť na vyššie priečky,“ praje si Urgela.

Ako každý mladý hráč, aj Samuel Urgela má svoje futbalové ciele, jeden z nich je naviazaný aj na blížiaci sa vrcholný mládežnícky turnaj. „Určite budem chcieť zapracovať na všetkých nedostatkoch a v zápasoch podávať kvalitné výkony. Momentálne je jedným z mojich najväčších cieľov zabojovať o majstrovstvá sveta do 20 rokov v Indonézii (od 20. mája, pozn. red.), budem sa snažiť spraviť maximum pre to, aby som sa dostal do záverečnej nominácie na tento turnaj. Dlhodobým cieľom je určite hrávať v zahraničí, v nejakej kvalitnej lige a splniť si svoj detský sen,“ uviedol na margo cieľov futbalista, ktorý bol súčasťou slovenskej „20-ky“ na novembrovom prípravnom turnaji v Španielsku.

Aktuálne články